Idea, myšlienka, ktorá sa mi cez víkend vryla do pamäti. Poviem prečo, ale v prvom rade sa musím kajať. Kajať preto, že neprispievam na blog podľa svojich predstáv. Mám toho totižto viac, ako som predpokladala. Škola, robota, párty a over and over again. Ako sa vraví:
" Same shit, different day"
Nemyslím to však negatívne. Som rada, že sa nenudím, aj keď my to niekedy prerastá cez hlavu. Človek by sa mal predsa rozvíjať každý deň. Takže okrem "same shit, different day" som sa rozhodla, že využijem všetky svoje univerzitné možnosti a absolvovala som výberové konanie na Erasmus LPP a rovnako tak AIESEC! Lebo čo vám nikdy nikto nezoberie sú spomienky. Výsledok prvého výberového konania ešte neuzrel svetlo sveta, ale s AIESEC-om som už absolvovala prípravný seminár, kde som sa dozvedela všetky dôležité informácie o tom, ako si hľadať stáž v zahraničí, čo všetko to "pred" a "po" obnáša.
Myšlienka z nadpisu, ktorú vyslovil Neale Donald Walsch mi v určitom prípade zmenila život. Dúfam, že to nie je len prvotné nadšenie typu: "heeeej ja vycestujem na stáž, všetko budem skvelé, všetko bude super." Lebo aj keby som chcela, také jednoduché to nebude. Človek musí oslovovať nespočetné množstvo stáží, rozposielať matching maily, absolvovať pohovory (aj keď len cez skype) a čakať. V prípade záujmu o vašu osobu niekým v zahraničí nastáva obdobie vybavovania leteniek, poistenia, poprípade aj očkovania. A potom zostáva už len jediné - VYCESTOVAŤ NA STÁŽ.
Dúfam, že aj mne sa podarí nájsť stáž, ktorá ma v živote niekam posunie. Jedná sa síce iba o kultúrnu stáž, ktorej trvanie je od šiestich do ôsmich týždňov, ale aj tak. Netreba sa hlavne báť. Lebo:
"Život sa začína na konci tvojej komfortnej zóny"
